grafik, básnik a prozaik

Prišiel čas v roku, keď aj lístie smutno padá zo stromov - chystajúcich sa k odpočinku. Je jeseň... A nielen nebo plače, roniac svoje slzy kropí vychladnutú zem... Prišiel čas, keď si viac ako inokedy počas roka uvedomujeme vlastnú pominuteľnosť. Čas, keď spomíname na všetkých, ktorí nás predišli do večnosti a cítime, že aj náš život smeruje k tejto méte... Je čas na zamyslenie... Nie nad tým, kto a prečo nám chýba... Je čas zamyslieť sa nad sebou samým... Memento mori - báseň, ktorá možno osloví všetkých, ktorí sa nevedia zmieriť s tým, že ich niekto predbehol na ceste k cieľu... Túto báseň venujem osobe, ktorá pre mňa veľa znamenala - môjmu už zosnulému krstnému otcovi, Júliusovi Mariánovi R. z Turzovky. Báseň napísaná v deň pohrebu,  je priamou rečou odchádzajúceho k pozostalým v čase, keď smútia, že ich už opustil navždy... Memento mori...