Memento mori... (Pamätaj na smrť...)
Zahučali hory
a smútočný chorál znie turzovským lesom.
Vy, moji blízky, prišli ste dnes za mnou,
no ja už pri vás nie som.
Nádherný pohľad je však na vás
a môj rodný kraj – odtiaľto z hora.
Neopúšťam toto všetko,
no teraz ma večná Láska k sebe volá...
Vraciam sa domov...
Už privinula si ma matka zem k svojej hrudi...
Tešte sa však so mnou!
Som tam, odkiaľ aj pre vás radosť prúdi.
Nebudete viac počuť môj hlas,
cítiť dotyk rúk a vidieť môjho tela kroky...
Ďakujem však vám všetkým
– za vašu lásku, radosť a prekrásne roky.
Utrite slzy a tešte sa!
Verím, aj keď neviem ešte kedy,
raz určite sa stretneme
– s nekonečnou Láskou – v nebi...
Basen Memento
(Jozef František Mravec, 29. 10. 2011 23:53)