FÓBIA – (chorobný strach, úzkosť;- podľa slovníka cudzích slov)...
Každý z nás má v sebe určitú formu strachu – fóbie a nejakým spôsobom tým trpí... Niekto má strach z výšok, niekto z uzavretých priestorov, iný trpí strachom z pavúkov a nájdu sa aj takí, čo sa boja ľudí...
A všetci, bez toho, aby sme si to boli ochotní pripustiť, máme fóbiu z motýľov... Hovoríš: „motýle mi ani nespomínaj! Keď som bola malá, chytila som jedného a potom som sa ho nevedela zbaviť... nakoniec zomrel a bolo mi to ľúto... doteraz ma to desí...“
Máš strach, že sa ten „tvoj motýľ“ vráti... a predsa túžiš, aby bol s tebou... aby ťa potešil svojimi farbami, jemne pošteklil tvoju dušu a zanechal svojím krídlom letmú stopu v tvojom srdci... Ten motýľ z tvojho detstva však už nepriletí... dávno zabudol ako vyzeráš a ty si ho prestala hľadať, hoci by si veľmi chcela, aby sa navždy usídlil v tvojom živote...
LÁSKA JE tvoj MOTÝĽ - ktorého si nechtiac, zo strachu odohnala... Pretože máš z Lásky v sebe to, čomu odborníci hovoria fóbia... bojíš sa toho, že o ňu raz prídeš - máš strach znovu sa zamilovať... bojíš sa, že zas v tebe zahynie a bude ťa to tak veľmi bolieť, ako mnohokrát predtým...
Pritom stačí tak málo... nastrčiť ruku, privrieť oči a ticho čakať kým tvoj Motýľ priletí a zosadne do tvojej dlane... A keď príde, nevyplašiť ho prudkými pohybmi, aby znovu neodletel... a nezavrieť ho medzi prsty, aby si neublížil... len jemne ho hladkať pohľadom... nech jeho krásne, pestrofarebné krídla, môžu ešte dlho lietať tebe pre radosť...
